Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelšovce

KONTAKTNÉ ÚDAJE:
Jelšovce 269951 43 
Telefón: + 421 910 842 912

správca farnosti:   PaedDr.  PETER BURANSKý

Správa farnosti, slávenie bohoslužieb, pastoračná činnosť  

Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätej Márie Magdalény. V  roku 1322  bola postavená  kaplnka  v gotickom  slohu.  Ako hlavný stavebný materiál bol použitý kameň.

V roku  1733  dal  ostrihomský  prepošt  gróf Imrich  Esterházy  kaplnku zväčšiť, rozšíriť  o loď  a vežu, čím sa táto  stala bočnou kaplnkou  nového kostola. Pôvodná kaplnka sa tak prebudovala na kostol, ktorého stavebné slohy sa z tohto dôvodu prelínajú, hlavná časť je postavená v v barokovom architektonickom štýle. Jelšovský kostol je tak jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, vstavanou vežou do štítového priečelia, na severnej strane pristavanou sakristiou a južnou bočnou kaplnkou svätého Juraja. Veža je členená lizénovými rámami. V období tureckých vojen a počas reformácie (protestanské hnutie) bol kostol poškodený a spustnutý. Roku 1559 sa v kanonickej vizitácii (kontrole) o kostole uvádza, že sa nachádza v dezolátnom stave. Farár má sviatosť oltárnu, ale nie je tam cintorín, chýbajú oltáre a nie je ani posvätený kameň. V kostole sa v tom období nachádzali dva kalichy, sčasti medené a strieborné a pozlátené, boli tu dva ornáty, ale chýbala krstiteľnica.

V roku 1913 bola pôvodná baroková veža zničená živelnou pohromou a nahradená novou - do dnešnej podoby. Vstupy do kostola majú kamenné ostenia portálov. Presbytérium je zaklenuté hrebienkovou klenbou, na ktorej sú nástropné maľby štyroch evanjelistov z roku 1926 od maliara Juhariho. Kaplnka a loď sú zaklenuté zrkadlovými klenbami. V prvej lodnej klenbe je nápis Jézus szentséges szive, jojjon el a Te országod,v lodi sú stropné maľby Pristúpte ku mne, Svätá Trojica a Nanebovzatia Panny Márie z roku 1926 od maliara Nógrádyho. Nástenná maľba Zmŕtvychvstanie v kaplnke, kde sa zachovali pôvodné gotické lomené okná, namaľoval v roku 1926 Nógrády.

Nástenná maľba Svätej Rodiny nad vchodom pochádza pravdepodobne z dvadsiatych rokov 20.storočia a bola upravená roku 1976. Na západnej strane lode je organový chór podopieraný dvoma piliermi. Na pseudogotickom hlavnom oltári sú po obidvoch stranách zlátené plastiky dvoch cherubínov a ústredný obraz svätej Márie Magdalény z roku 1890 od maliara Juraja Ferenczyho. Kazateľnica pochádza zo začiatku 20.storočia. Na oltári v kaplnke je plastika Piety, po bokoch sochy svätého Alojza a Krista Dobrého pastiera. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a kľačiacou Bernadettou bola postavená roku 1976. Sochy boli pôvodne v lodi kostola. Kostol zdobia sochy Škapuliarskej Panny Márie s dieťaťom, svätého Antona, Panny Márie kráľovnej sveta, Najsvätejšieho srdca Ježišovho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie. V presbytériu sú sochy svätého Jozefa a svätej Terézie. Štrnásť obrazov zastavení Krížovej cesty zo začiatku 20.storočia. Závesný obraz Panny Márie s dieťaťom pochádza z roku 1945 a je darom maďarského vojaka P.G.Szera. Kalich a monštrancia pochádzajú z 18.storočia, organ zo začiatku 20.storočia je výrobkom firmy staviteľa organov Viktora Moszneho z Bratislavy.

Budova fary je postavená v barokovom štýle. Kostol nesie meno svätej Márie Magdalény, ktorej obraz v roku 1890 namaľoval K. Ferenczy a je umiestnený nad hlavným oltárom. Po prestavbe kostol posvätil kardinál Kegyur. Farnosti patria vzácne historické pamiatky, ako kalich, a monštrancia z 18.storočia a niektoré maľby, zdobiace steny kostola. Historicky cenná je socha svätého Jána Nepomuckého z roku 1796, ktorá stojí medzi budovami základnej školy a socha svätého Vendelína z roku 1889 pri budove hasičskej zbrojnice. V tesnej blízkosti kostola stojí klasický kríž z roku 1776 a Trojičný stĺp, ktorý je dielom ľudového majstra a pochádza zo začiatku 20.storočia.

V obci sú dva cintoríny. V malom cintoríne je ďalšia historická pamiatka, kaplnka z 19.storočia. V tomto malom cintoríne stojí aj pomník postavený na počesť občanov, ktorí bojovali a padli hrdinskou smrťou v prvej svetovej vojne.

Zásluhou katolíckeho kňaza Augustína Petráška sa roku 1934 zriadila železničná stanica. Za jeho pôsobenia sa obec veľmi zmenila. Oplotili sa cintoríny, vybudoval sa kultúrny dom a z jeho podnetu postavili aj budovu potravinárskeho družstva, ktorá stojí dodnes.